CZ/SK
 
DomovDomov  RegistráciaRegistrácia  PrihláseniePrihlásenie  

Share | 
 

 Spiaci les

Goto down 
AutorSpráva
NikeVonBelk

avatar

Počet príspevkov : 612
Join date : 01.08.2017

OdoslaťPredmet: Spiaci les   Po august 20, 2018 1:50 am

Návrat hore Goto down
NikeVonBelk

avatar

Počet príspevkov : 612
Join date : 01.08.2017

OdoslaťPredmet: Re: Spiaci les   Po august 20, 2018 1:52 am

(časový posun niekoľko dní)

Muž položil kvet na hrob a odišiel. Jeho cesta bola bez udaného smeru. Jediné čo ho sprevádzalo bol hnedák ovešaný malou taškou s pár vecami a dlhou palicou samorastu, pripevnenú na sedle. Kráčal pomalým krom s hlavou sklonenou, akoby aj na neho padal smútok a žiaľ svojho jazdca. Biely kotúč na nočnej oblohe im cez stromy osvetľoval úzku prašnú cestu. Obaja boli už unavení z dlhých dní a nocí ktorými putovali. Takmer bez jedla, vody a oddychu. Cesta ich zaviedla na tiché miesto. Rybník uprostred lesa, domov pre vodné živočíchy a rastliny. Jazdec sa rozhodol, že práve na tomto mieste by sa mohli utáboriť. Zoskočil z koňa a hneď ho odstrojil, aby sa mohol v pokoji napásť. Nazbieral pár suchých halúz a začal rozkladať oheň. Malé kresadlo mu bolo veľmi nápomocné. Muž sa zapozeral na rybník, na jeho zrkadlovú tvár. Pohľad otočil na pasúceho sa hnedáka. Pripomenulo mi to, že aj on by sa mal najesť. Zásoby si už dávno zjedol, ale našťastie sa nachádzal na mieste, kde sa ryby samé vyhadzujú z rybníka. Keby si tak jednu chytil a upiekol, bola by to veľmi výdatná večera a krátke rybárčenie, by mu pomohlo priniesť do mysle aspoň na chvíľu pokoj. No pri tomto rozhodnutí ešte nevedel, že dnes to nebude on kto nachytá toľko rýb, že ich nebude vedieť všetky zjesť, ešte nevedel, dnes spozná bytosti z iného svetu. 
Vyzul si topánky a pomaly vstupoval do vody. Bola chladná a priezračná ako kryštál. Usúdil, že tu už dávno nikto nerybárčil, lebo ryby sa ho vôbec nebáli a veselo si plávali okolo jeho nôh. Naklonil sa nad hladinu a čakal na tú správnu príležitosť. Prudko by strčil ruky do vody a chytil by jednu z rýb. Nič z toho ale nespravil. Raby sa zrazu rozpŕchli. Muž nadvihol hlavu a upriamil pohľad do stredu jazera. Voda sa začala správať podivne. Račala bublotať ako voda v hrnci, keď sa dostala na bod varu. Objavilo sa oranžové svetlo. Niečo sa z vody vynorilo. Akásy  biela chlpatá potvora a znova zmyzla pod vodou. Chvíľu sa nič nedialo. Svetlo zmyzlo a aj voda prestala bublotať. Muž sa pomaly vybral na breh. Nechcel tu ostať ani chvíľu. Ticho ktoré sa tiahlo krajinou neväštilo nič pozitívne. Zobral sedlo a šiel ustrojiť koňa. No ten vystrašene zaerdžal, postavil sa na sadné a rozbehol sa preč. Muž skamenel. Za sebol počul zúrivé vrčanie. Pomaly otočil hlavu. Za sebou zahliadol obrovského vlka. Asi dva medre veľkého. Jeho telo bolo napnuté, oči sa mu leskli a jeho tesáky túžili po zaťatí do mäsa. Obaja ostali bez pohnutia. Čakali na správny moment... Muž rýchlo odtrhol palicu zo sedla a vytvoril pred sebou obranu z vody. Vlk sa odrazil a skočil. Cez obranu prešiel, akoby tam ani nebola. Laby vlka privalili muža. Nevedel sa nadýchnuť. Cítil horúci dych zvieraťa vychádzajúci j zeho zuby odhalijúcej papuľe. Len sa na neho pozeral a potom si k nemu pričuchol. Muž sa rozlúčil zo životom. Ozvalo sa vlčie zavitie. Vlk ktorý ho zavalil sa obzrel a rozbehol sa za zvukom svojho druha. ,,Bože ďakujem..." povedal si Muž, ktorý sa spamätával zo stretu toho démona. POstavil sa a chcel usť, no začul ženský roztrasený hlas. Bál sa a chcel ujsť, no niečomu povedalo aby išiel za hlasom smerom ktorým sa rozbehol ten veľký vlk. ,,Ako mu mám podať umelé dýchanie, keď je vo vlčej podobe." hovorila mladá žena sklánajúc sa nad bieleho, tiež priveľmi prerasteného vlka. Nad ňou stál ten istý vlk čo muža napadol. Žena si ho všimla: ,,Pane prosím, pomôžte mi..."
Oheň blkotal a štyri postavy si veselo pochutnávali na pečených rybách. ,,Takže vy ste z iného sveta?" Mladá žena s havraními vlasmy sa usmiala: ,,Áno Vitorio..." ,,A ste vlkolaci?" znova sa spýtal. ,,Áno, dokážeme sa premeniť na vlkov, trocha väčších." Chŕlil jednu otázku za druhou a žena mu vždy milo odpovedala. Tý dvaja muži s ňou sa do debaty veľmi nezapájali, zvlášť ten s tmavohnedými vlasmy. ,,Nájdete ju prosím a poviete jej to?" spýtal sa posledný krát Vitorio a podal žene jeden medajlón. Tá k nemu privoňala a podala ho svojim druhum, ktorý tiež k nemu privoňali. ,,Samozrejme." Ešte slnko nevyšlo a traja vlci sa pripravili na cestu. Vitorio sa dotkol čierneho najmenšieho vlka. ,,Nájdite ju a povedzte, že Viat Nuo padla aj s jej pánom. Snáď sa ešte niekedy stretneme."
Návrat hore Goto down
 
Spiaci les
Návrat hore 
Strana 1 z 1

Povolenie tohoto fóra:Nemôžete odpovedať na témy v tomto fóre.
Dellarumia forum :: Herní místnost :: Ellderan :: Císařské vodopády-
Prejdi na: