CZ/SK
 
DomovDomov  RegistráciaRegistrácia  PrihláseniePrihlásenie  

Share | 
 

 Niekde uprostred ničoho

Goto down 
AutorSpráva
NikeVonBelk

avatar

Počet príspevkov : 686
Join date : 01.08.2017

OdoslaťPredmet: Niekde uprostred ničoho   St november 21, 2018 11:18 pm

Dashtar


Duša sveta nášho, srdce a myseľ
čas na náš koniec prišiel 
voláme ťa
prosíme ťa 
vráď sa, prileť k nám 
odpusti nám 
odpusť, odpusti hriechy nám.
Znel spev

--Musíš sa vrátiť, musíš to všetko ukončiť, tak ako sa to malo stať už dávno. Mysleli sme si, že keď ťa necháme veriť že si nami, že patríš k hromovým zvieratám, tak si zaistíme naše prežitie. Ale tvoje srdce bije ináč ako to naše. Nie si bytosť, ktorá sa niekomu podriadi.-- 
,,Chceli ste ma zničiť, aby ste si boli pánmi samy. Ja som ale nikdy vám nevládla. Jediné čo som chcela bolo aby bol môj svet dokonalý, aby ste všetci žili v pokoji a keď príde čas, mali ste uvoľniť svoje miesto niekomu inému. Spomínam si na to. A ty... Dewi... úbohý a chorý. Chaos ktorým trpíš. Bol si najsilnejší, lebo aj napriek tomu si dokázal žiť. A ty si ma zradil a spolčilsisa s ostatnými hromovými zvieratami. Prinútil si ich, aby ste ma zničili."
--Odpusti nám... Prosím... Mysleli sme, že sa k nám pridáš a svojou mocou nás vyliečiš, ale ty si mala svoje poslanie, svoju vojnu proti prastarým. Rozhodla si sa, že vyliečiš ďalší svet, tak ako si kedysy vyliečila ten nás, ešte pred tým ako si nás stvorila.--
,,Mlčte už a povedzte všetkým, že sa vrátim... Vrátim sa do Edenu, a strážte moje srdce!"
 Letela som oblohou. Všetko sa mi zdalo úplne iné. Všetko. Tento svet, môj svet... ja. Duše hada mi zabraňovali vidieť moju minulosť. Mala som sa oslobodiť v momente keď som odmietla pokračovať vo väzení, do ktorého zatvoril Dewi prastarí. Ak by sa tak stalo, a ja by som prijala pokračovať v tvorení slnka, prastarí by dostal moju celú moc. Našťastie to dobre dopadlo. Nehnevala som sa na dušu, že mi aj tak naďalej klamali. Ak by tak nespravili, viec by som nepokračovala s Mokutom. Nebola by som pri ňom, a neocitla by som sa v tejto vojne. Vrátila by som sa do svojho sveta a uzavrela bránu, aby sme boli v bezpečí. Ale bola som oklamaná, nechala som sa oklamať. A som za to rada... Mám tu poslanie, ktoré musím naplniť. Obloha bola temná, mračná ju zatemňovali. Svet stenal od bolesti, ktorá ho čakala. A niekde tam za mnou sa bojuje. Niekde tam umierajú. Musím tam ísť, musím im pomôcť, ale najskôr sa musím zbaviť toho čo ma najviac zraňuje. V dialke sa zjavila postava s prekrásnymi krídlami. Zosadla som na zem a postava tiež. ,,Prišiel čas..." povedala mi postava a sňala si masku bieleho hada z tváre, ktorou si ju ukrývala pred všetkými, aby nebola poznať. ,,Prečo si priviedla so sebou vlkolakov? Nepatria do tohto sveta." znela moja prvá otázka. Vedela som kto stojí predomnou. Ako na obraz v zrkadle som sa pozerala na Shirona. Odkaz mojej budúcnosti, ktorá prišla pomôcť mojej prítomnosti. ,,To zistíš v správny čas. Konečne si si spomenula kto si." povedala postava. ,,Áno, som to čo som najviac milovala. Moj svet, moje zlaté svetlo, to som ja... Ako som mohla zabudnuť. Ako som len mohla." 
,,Bola si vyčerpaná Dashtar. Veľmi vyčerpaná. A toto telo, táto podoba v ktorej si ti nedovolovala vidieť viac. Aj teraz vidíš len útržky... Ale keď sa ho zbavíš... Keď uvidíš celú pravdu, spomenieš si na svoju moc a na lásku ktorú v sebe držíš." 
,,Ako je vôbec možné, že si tu? Si naozaj ja v budúcnosti?" 
Shirono pokrútil hlavou: ,,Som len tvoj výtvor, ktorý plní tvoje príkazi. V deň, keď ťa hromové zvieratá porazili rozsiala si časti tvojej energie ako pripomienky. Vždy sme mali prísť, aby sme ti pomohli dosiahnuť späť čo si stratila. Stará žena s kameňom namiesto oka, ktorá ti dala prívesok. Pečate v tvare hada, aby sa Serafovia dali do pohybu, Sny ktoré sa ti zjavujú po nociach, ja ktorá ti má odovzdať tento odkaz.  A mnohé ďalšie závany vetra, ktoré ti mali pomôcť prísť na toto miesto. To všetko si vytvorila v deň keď si zomrela, aby si sa znova mohla zrodiť. Všetko je prepletené, všetko je zamotané. Tvoja myseľ v tom tele, je málo otvorená na to všetko. Na tú moc čo máš. Ale za chvíľu sa ti to všetko vráti." 
,,A ako sa to stane, máš mi to dať?"
,,To by bolo až príliž ľahké na tvoj štýl. Rovnako ako ty vytváraš a robíš mnohým prekážky a skúšky ohňom, taký rovnaký bič si si uplietla sama na seba. Tiež musíš prejsť skúškou." 
,,Som pripravená!"  
Na nebi sa začalo formovať zlaté všetko najskôr bola malé ako zrnko prachu, potom ako jablko a stále narastalo. Zväčšovalo sa stále do väčších a väčších rozmerov. Narastal jeho objem aj sa na nebi objavilo slnko ktoré hrialo ale nespaľovalo. Žiarilo, spievalo a čakalo na telo, ktoré je väzením duše sveta, od všetkých stratený. Dashtar roztiahla krídla a s pokorou do neho vledela. Shirono, ktorý sa začal vytrácať hodil svoju masku hada na zem a usmial sa. ,, Nastáva znova rovnováha. Koniec klamstvám a väzeniam. " to boli jeho posledné slová pred tým ako sa rozpadol na zlatý prah a spojil sa zo slnkom. 
Videla som všetko. Videla som svoj zrod a prázdnotu ktorú som pociťovala. Cítila som moc ktorá mnou prúdila a nútila ma vytvárať svet v ktorom som žila, v ktorom bilo moje srdce. Videla som ako som vdýchla život ôsmim skalám, ako sa začali prebúdzať a objavovať. Videla som svoj odpočinok a pozorovanie života vo svete. Videla som strach v očiach hromových zvierat pred mojím zobudením. Počula som ako vymýšľajú plán na moje zabitie. Nehnevala som sa na ne. Len som čakala. Nechala som sa porazť aby Dewi pohltil a ja sa stala jeho súčasťou. Dlhé časy som mlčala a žila ako hromové zviera. Pozorovala som zrod novej rasy vo svete a čakala. Chaosu som požičala svoju moc, len aby som na seba upútala pozornosť prastarého, ktorý si hada zotročí a rozdelí nás. Dostala som telo. Krásne telo. Žila som krásny život plný lásky a nechala som aby som naň zabudla, len preto aby som spoznala nový svet, svet ktorý ma bude potrebovať. Zahodila som svoje city, len aby som ich znova mohla objaviť a žiť  iný život medzi ľud, takej veľmi zvláštnej rasy. Objavila som ďalšie bytosti, spoznala skutočné priateľstvo, objavila silu obety pre vyššie dobro. Ešte je toho toľko čo chcem zažiť. Spomenula som si na skutočnosť čo som. Som len malé zrnko prachu v nekonečnom vesmíre. Malé a zvedavé s chuťou objavovať a pozorovať život okolo mňa. A pomôcť tým kto ma potrebuje. Čím väčšia je túžba tím väčšia je moc. Som zlaté svetlo ktoré vo mne prúdi. Je živé... Ja som živá. Pod mojou kožou narastala moc. Bublala a trhala kožu na kusy. Mäso oddelovalo od kostí, ktoré boli rozdrvené. Nastal výbuch. Slnko zmizlo.
Návrat hore Goto down
 
Niekde uprostred ničoho
Návrat hore 
Strana 1 z 1

Povolenie tohoto fóra:Nemôžete odpovedať na témy v tomto fóre.
Dellarumia forum :: Herní místnost :: Ellderan :: Území lidí :: Na cestách-
Prejdi na: