CZ/SK
 
DomovDomov  RegistráciaRegistrácia  PrihláseniePrihlásenie  

Share | 
 

 Slnečné jazero

Goto down 
AutorSpráva
NikeVonBelk

NikeVonBelk

Počet príspevkov : 775
Join date : 01.08.2017

OdoslaťPredmet: Slnečné jazero    St február 27, 2019 8:02 pm

,,Veril by si niekedy, že sa vrátime domov?"
,,Nie, prestal som v to dúfať, keď sme sa vynorili z jazera."
Luna s Yuutom putovali spoločne s hadom, ktorý ich viedol k slnečnému jazeru. Tam na nich, v kruhu stojaci ako obrovské monumenty , čakali hromové zvieratá, o ktorých tak s láskou rozprávala Dash. Keď Vlkolaci vstúpili medzi nich, hromové zvieratá sa hlboko uklonili. To isté spravila aj Luna s Yuutom. ,,Čakali sme... Tak dlho..." prehovorila veľká vlčica. ,,Kto ste?" spýtala sa Luna. ,,Svet tvory, ktoré vznikli keď svet bol ešte mladý. Keď to bolo miesto bez ničoho. Vytvorila nás Dshtar. Prvorodená sveta, svet samotný. Zrodili sme sa z jej svetla. Teraz prišiel čas, aby sme jej náš život vrátili. Aby sme zrodili mi ju." vysvetlila s láskavým hlasom vlčica. Bieli had roztvoril papuľu z ktorej mu vypadla zlatá guľa, ktorá pomaly vyhasínala. ,,Toto je jej srdce. Umiera... Mysleli sme, že keď sa vráti do tohto sveta, naberie sily. Ale asi je moc zranená. Umiera, a to sa nesmie stať. Ak by umrela, umrie aj svet s ňou." zasyčal had so sklonenou hlavou. Ostatné hromové zvieratá zakvílili. ,,Kedysi sme ju uväznili lebo sme si mysleli, že je to tak správne. Nárokovali sme si vládu na tomto svete. To sme ale nevedeli, že sem príde niekto iný a zotročí nás. Zotročí samotnú Dashtar. Prinúti ju zabudnúť. Spievali sme jej pred každým spaním, aby si spomenula. Odkedy chodili Celesstovia po tejto zemi, stali sme sa neviditeľnými. Nikto okrem, jedného malého dievčatka nás nevidel. Vtedy som si uvedomila, že je to ona. Aj keď Dewi, chaos, si nárokoval jej moc a z celej duše si prial, aby ju ovládol, jej srdce sa nikdy nedalo. Musela prejsť cestou aby si sama spomenula, a tak isto aj Dewi musel nájsť v sebe pokánie sa svoj čin. No nie len on aj my. My všetci sme ju zradili. Chceli sme žiadať o odpustenie. Začali sme umierať ale dúfali sme, že nám ešte odpustí, aby naše duše našli pokoj." Luna roztvorila dlane. Z nich sa vznieslo zrnko zlatého svetla. ,,To je všetko čo prežilo po vojne s prastarým, po súboji s Imom, chcela ho zničiť, ale zničil on ju..." hovorila Luna. Z Hromových zvierat vyšiel Scharsa Zardish, obrovský tvor podobou nosorožca. Jeho telo bolo obrastené machom, namiesto rohov mu z hlavy vyrastali halúsky s kvetmi a nohy mal z dreva. Pohyboval sa ťažko a tak isto ťažko aj dýchal. V očiach mal pokoj a vyrovnanie: ,,V prírode to už tak je, niečo musí zahynúť aby iné mohlo rásť. Mŕtve telo sa stane hnojiskom pre semiačká z ktorých môže vyrásť ten najväčší strom široko ďaleko. A keď on padne, kolobeh života sa zopakuje." z hrdla sa mu vydral zvuk ktorí zašumel ako jarný vetrík a padol na zem. Jeho nehybné telo sa začalo rozkladať a všetko okolo neho sa sfarbilo do čerstvej zelene. Zo zeme vyšli nové trsy trávy a rôznofarebné kvety. Naraz sa jeho telo premenilo na zlaté púpavové semiačka. Vietor sa s nimi pohral a zatočil ich do malého víru, ktorý sa spojil so srdcom Dashtar. Vnikla iskra z ktorej sa splanul plamienok, ktorý pomaličky narastal. Lune sa zaleskli slzmi oči: ,,On sa obetoval?" ,,Je čas aby sme naše životy vrátili..." prehovorila vlčica a hlasno zavila. Jej telo sa tiež premenilo na zlatý prach, ktorý sa spojil s Dashtariným srdcom. Vdialke bolo počuť smutné zavíjanie vlčích detí, ktoré žialia za svojou matkou. Zaznel spev, ako kedysi keď sa formoval svet. Ako ďalšie hromové zviera pri skákalo hoc najmenšie ale najmúdrejšie.  Lez´isia, hromové zviera múdrosti. Z jeho žiariacich modrých očí padali slzy. Telo sa mu zmenilo na zlaté svetlo... Nasledovalo to najväčiše hromové zviera krúžiace na oblohe. Tiež sa jeho telo rozplynulo a v podobe veľkého tornáda sa spojilo so srdcom. Lunu s Yuutom sila vetra odhodila predč. Veľký kozel dupol kopytom a okolo srdca sa objavili zlata hora, ktorá sa drala do výšky a obalila Dashino srdce. Predposledné Hromové zviera v podobe veľkého bieleho koňa s jedným rohom sa zmelil na zlatú vlnu ktorá obali vysokú hroru. Posledný zver v podobe vysokého psa s parohami zavrel oči. Oblak zlatého svetla sa spojil s ďalším zlatým svetlom. Luna s Yuutom sa objali, a spoločne sa kryli pred narastajúcou žiarou a teplom ktoré sa neustále stupňovalo. Biely had sa ovinul okolo nich a svojim telo ich chránil pred nekonečnými výbuchmi, tlakovými vlnami, znova stiahnutiami syli do jedného bodu a znova ďalší výbuch. Ako sa to kedysi stalo v očisci. Trvalo to snáď nekonečno chvíľ, nekonečno hodín až to všetko skončilo. Celú planétu zahalilo biele svetlo. Keď nastalo ticho, had povolil svoje telo a pozrel sa na miesto kde predtým stály hromové zvieratá. Miesto vyzeralo, akoby sa tam nič nestalo. Nikde nebolo stopy po žiadnej hore, vede, tornádu, a ani po žiadnom výbuchu. Len uprostred zelenej lúky s kvetmi ležalo telo zakryté v bielom perí. ,,To je Dash!" vykríkla Luna a rozbehla sa k nej. ,,Dash... Si tu!" radostne vykríkla Luna. 

,,Prosím... nerob to... Možno to bude tak lepšie... Nie prosím... Neželám si vašu smrť! Nechem aby ste sa obetovali... Chcem aby ste žili... Môj život nie je nad ten váš prosím... Prosím prestaňte... prosím nie ... Prosím ... Prosím... Prosím! Prosím! ...Dosť... Nie .... Prosím! Prosím! Prosím! ........................................... Nie!!!!!!!!..........................

,,Stoj!" vykríkla som. Luna zastavila na môj povel. Pomaly som sa pozviechala. Kľakla som si na kolená a rozplakala som sa. Tvár som si ukryla do dlaní. Vlkoaci a Had sa na mňa pozerali a čakali čo spravím ako prvé. ,,ďakujem..." šepla som. Pomaly som sa postavila a otočila som sa k Dewi. Ukrytá v perí som pomaly k nemu pristúpila a dlaňou som sa mu načiahla na nozdry. Opatrne sklonil hlavu aby som sa ho mohla dotknúť. ,,Chceli ste byť slobodný. Dávam vám slobodu. Vaše duše pomôžu aby potomci Erosi prežili a vznikne tak rasa, z polovice vlkov, z polovice ľudí. Budete hrdá rasa, ktorá bude ale ako jedno a naveky budete vidieť do svojich myslí, až na teba, ty ostaneš navždy v tele hada, ako pripomienku na zrazu a pripomienku hromových zvierat." ako som to dopovedala had sa zvinul a rozložil sa na zlatý prach a rozletel sa do celého sveta. Pri mojich nohách sa plazil had. Otočila som sa Na Lunu s Yuutom. ,,Ste ďaleko od domova a nemôžem vám dovoliť, aby ste žili v tomto čase. ďakujem vám za vašu odvahu a ako poďakovanie vám doprajem dlhý spánok. A keď sa jedného dňa prebudíte, budete medzi svojimi. Nezabudnite na Hromové zvieratá, a rozprávajte o nich ako sa obetovali aby svet ďalej kvitol." do rúk som im podala dve biele pierka a dotkla sa ich čiel. Zavreli oči a padli do mäkkej trávy, ktorá okolo nich obrástla a zakonzervovala ich telá, až do dňa kým sa prebudia. Blúdila som svetom sama a hľadala som vlčiu noru. K nej ma to ťahalo, lebo som tam mala nájsť tvora, ktorý mi má pripomínať, minulý život. Malý chlapec, ktorého musím teraz učiť. Ak jedného dňa sa ma spýta odkiaľ sem prišiel porozprávam mu príbeh, ktorý nezačne od začiatku a neskončí koncom. POviem mu o hrdej rasy Celestov, z ktorých sa zrodil, porozprávam mu o krutých prastarých, ktorý nezískali moc vďaka obete a odvahe. Poviem mu o ľudskom svete, ktorým som pohŕdala, no napriek tomu mi pomohol spomenúť si kto som. A porozprávam mu O hromových zvieratách a ich živote. O dobrosrdečnej čiernej vlčici, Eros, ktorá chránila svoje ale aj cudzie potomstvo, ktorá zachránila aj jeho z trosiek mesta, ktoré som zničila. Poviem mu príbeh o svojom hromovom zvierati, Estia, ktoré prináša sladké sny v najtemnejších nociach, ktoré uspalo dvoch veľkých bojovníkov aby sa mohli prebudiť medzi svojimi. Zaspievam mu pieseň o najväčšom hromovom zvierati,  Eslarf, ktoré brázdilo oblohou a v jeho obrovskej papuli vnikali tie najväčšie búrky, a švihnutím chvosta dokázalo bleskom rozjasniť celú oblohu. Tiež mu porozprávam o Lez´isia, hromovom zvierati múdrosti, ktorý učil svet ako žiť. Svoju múdrosť vkladal aj do tých najmenších tvorov a rastlín. A že keď zavrie oči, môže jeho múdrosti načúvať. Pomeniem mu hromové zviera lesov a pastvín, Scharsa Zardish, ktoré svojim pokojom dodávalo silu okoliu, v jeho šľapajách vždy vyrástla tá najzelenejšia tráva, z jeho dychu vyrástli tie najfarebnejšie kvety a z jeho revu vyrástli tie najvyššie stromy. Poviem mu báseň o hromovom zvierati ľadu a hôr, Eft Opvitia, o tom najodolnejším z nich, ktorý chránil údolia svojim telom pred búrkami, a vodu väznil do ľadu aby si na chvíľu oddýchla. Poviem mu príbeh o hromovom zvierati vôd a oceánov, Piel Tilia, ktorý svojou životodarnou silou napojil zvieratá a rastliny, dal domov rybám a obmíval telo sveta. Nakoniec mu porozprávam o mojom väzení. O hromovom zvierati chaosu, Dewi, ktorý bol najnešťastnejším tvorom v tohto sveta, ako presvedčil všetky hromové zvieratá, aby sa pokúsili vládnuť sami. Ako pohltil srdce sveta a snažil sa ho ovládnuť. A ako vďaka nemu náš svet znova rozkvitá a žije ďalej... toto všetko mu poviem aby na to nezabudol. Lebo jedného dňa bude musieť rozprávať tieto príbehy namiesto mňa...
Návrat hore Goto down
 
Slnečné jazero
Návrat hore 
Strana 1 z 1

Povolenie tohoto fóra:Nemôžete odpovedať na témy v tomto fóre.
Dellarumia forum :: Herní místnost :: Eden-
Prejdi na: